Janova progresívna klitoritída

Chuť lízať kundu prerástla Janovi cez hlavu. Už nedokázal myslieť na nič iné, iba na lízanie. Kam sa pozrel videl kundu a seba ako ju líže. Vtedy mi zavolal. Poradil som mu to najlepšie, čo som vedel: vychádzky do prírody.
„Príroda nepomáha,“ posťažoval sa, “Choď sa tam pozrieť, príroda je plná kúnd. Na stromoch sú kundy. Uschnuté konáre odpadnú, zarastú kôrou v tvare kundy. Kundy pohltia všetko.
Park je nebezpečný, psík na vodítku je tiež kunda. Človeče malá sučka na vodítku si sadne zdvihne zadnú labku a líže si, skoro som klesol na štyri a pridal sa...“
„Nezostáva ti už nič iné, iba vyhladať lekársku pomoc,“ skonštatoval som.
Janove zúfalstvo nemalo konca. Zvýšila sa mu tvorba slín a jazyk sa akoby zvečšil. Dal si povedať, navštívil doktorku.
„Vyplazte jazyk.“ Jano vyplazil. Doktorka sa zachvela, mierne očervenela, tuhšie pritisla stehná k sebe a začala cvakať prepisovačkou v ruke.
„Dobre môžete to schovať,“ prepisovačka sa otvárala a zavárala, doktorka sa sústreďovala. „Popíšte mi ako sa to prejavuje.“
Jano vysvetlil. Po ordinácii prešla sestrička v krátkej sukni. Mala masívne dobre stavané stehná. Jano preglgol sliny. Radšej začal pozorovať olupujúcu sa farbu na drevenom ráme okna ordinácie.
„Skúste mi povedať presnejšie.“
„Je to klitoris,“ povedal, „predstavím si klitoris, začnú sa mi robiť sliny, pocítim také brnenie v jazyku a zároveň strach, že sa prestanem ovládať.“
„Mhm,“ zahmkala doktorka, „klitoritída, v progresívnej forme.“
„Čo to znamená, že v progresívnej forme?“
„U tohto typu ochorenia, ide o rozšírenie aj na iné časti tela. Znamená to, že chuť oblizovať klitoris prejde postupne aj na oblizovanie podpazušia, nôh, zadku a tak ďalej.“
„Dá sa s tým niečo robiť?“
„Zo všetkým sa dá niečo robiť. Musíte byť trpezlivý. Dostanete lieky, ich účinok sa začne prejavovať po šiestich týždňoch užívania. Úprimne povedané príčinu neliečia, iba blokujú prejavy. Budete sa s tým musieť naučiť žiť mladý muž. Dám vám doporučenie na poštu.“
„Na poštu?“
„Budete olizovať známky. Olizovanie známok by vám malo natolko unaviť, že už nebudete chcieť oblizovať nič iné.“
Jano bol na pošte iba jeden deň. Katastrofa začala hneď v kancelárii vedúcej. Vedúca tvrdila, že Janovej diagnóze neverí. Zamkla kanceláriu a musel jej svoje chute predviesť. Potom ho poslala do doručovatelne, miestnosti určenej na triedenie pošty, kde strihalo nôžkami množstvo poštárok. V ten deň bola pošta doručená o niekolko hodín neskôr. Doručovali ju vysmiate a spokojné poštárky.

Volala mi Janova matka. Jano sa uzavrel do ulity. Sedí doma, nikam nechodí, s nikým sa nebaví. Vyrozprával mi svoju „poštovú“ skúsenosť. Bol nešťastný. Všetko mal uslintané: stôl, stoličky, lampu na nočnom stolíku, radiátor. Jazyk mal sploštený a široký.
„Paráda, povylizovať tolko ženských,“ povedal som mu.
„Ty si pako. Ty tomu nerozumieš. Neviem to ovládať, keď mi ju otrčia, musím lízať. Vylízal som aj starej tlstej upratovačke. V jej stehnách som sa hrabal jak v huspenine. Neholila si.“
„Úúúú fakt,“ stiahlo mi žalúdok, príliš živo som si to predstavil, až som sa musel chytiť za brucho.
„Nemôžem si pomôcť, už lížem aj nábytok.“
Pri odchode som skočil na záchod vyčúrať sa. Záchod sa blyšťal a nepáchol chemikáliami.

Janova matka je nešťastná, Jano ju nechce vidieť. Do dverí na izbe vyrezal otvor na podávanie jedla. Ledva rozpráva. Nechodí po dvoch, ani po štyroch. Chodí „po troch“, predklonený sa jazykom opiera o dlážku a poháňa sa nohami. Na stenách má uslinené pásy široké dvadsať centimetrov. Neviem či berie lieky. Už sa so mnou nechce stretávať.

Idem k Janovi. Som zvedavý ako je na tom. Našiel som si zámienku. Jano miluje filmy, zohnal som Casablancu, kultový film z roku 1942. Hrá tam Ingrid Bergman. Janova matka si hneď v dverách dáva prst cez ústa: „Pššš.“ Vedie ma po špičkách k Janovej izbe. Klaknem si k otvoru na podávanie jedla. Bolia ma kolená, nie som zvyknutý klačať na parketách. Jana nikde nevidím. Pozriem sa spýtavo na jeho matku. Prstom ukazuje smerom hore. Pozerám na plafón. Jano skrčený v polohe plodu sa plazí po plafóne na obrovskom jazyku v dĺžke celého tela.

Návrat na úvodnú stranu